Čierny balog

Obec Čierny Balog leží v strednej časti Horehronskej doliny, na severných úbočiach Slovenského rudohoria. Rieka Čierny Hron územie delí asymetricky na rozsiahlu južnú a menšiu severnú časť. Čierny Balog sa rozprestiera južne od mesta Brezna a Breznianskej kotliny, od ktorej ho oddeľuje chrbát Chamarovej  a Koreňovej, cez ktorý vedie štátna cesta spájajúca Brezno s Čiernym Balogom. Cesta prechádza cez Veporské rudohorie a smeruje do Hriňovej.

Územie obce Čierny Balog je neobyčajne členité a rozsiahle. Rozlohou 147,17 km² je Čierny Balog plošne najväčšou obcou Breznianskeho okresu a jednou z najväčších na Slovensku. Čierny Balog susedí na severe s Breznom, na západe s Hroncom, na juhu s vrchárskymi obcami Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou. V tesnom susedstve sú obce Valaská a Podbrezová.

 

PRVÉ ZMIENKY OSÍDĽOVANIA

 

Údolie Čierneho Hrona  bolo až do 15. storočia pokryté obrovskými pralesmi a ľudoprázdne. Bolo súčasťou Zvolenského pralesa zavše navštevovaného uhorskými kráľmi, ktorí tam so svojimi družinami pri poľovačkách občas zavítali zo Zvolenského hradu. Územie Čierneho Balogu, najmä jeho okrajové časti, začali najprv využívať poľovníci a pastieri susedného mesta Brezna a valašských osád. Začali prenikať do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz. Za účelom získania pastiev vypaľovali dovtedy nedotknuté pralesy.

Rozhodujúci význam pre vznik osád Čierneho Balogu a značnejšiu exploatáciu územia malo využitie bohatých zásob dreva, pretože lesy v okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané nehospodárnym ťažením. Pastieri usídlení od dávnych čias na Čiernom Hrone sa rozumeli drevorubačstvu, ale nepoznali spôsob dopravy vyťaženého dreva. Preto štajerský lesmajster Hohenwarter priviedol na tzv. Čiernohronské handle skúsených nemeckých lesných robotníkov zo Štajerska a Soľnohradska (dnešný Salzburg), kde mali dávne skúsenosti s ťažbou dreva a jeho splavovaním, so stavaním hrádzí na zachytávanie jarných vôd, budovaním hrabiel, mokrých a suchých šmykov. Nemeckí drevorubačskí majstri  zapracúvali do lesných robôt slovenských robotníkov a učili ich modernému využitiu lesov. Títo odborníci  sa tu v istom počte  neskoršie usadili. Na krátko dali pečať odbornej práci a čiastočne aj životu prostredia.  Slovenskí robotníci si takto osvojovali drevorubačské techniky a odborné výrazy používané pri manipulácii s drevom. Z tohto dôvodu sa v našej obci najčastejšie vyskytujú priezviská nemeckého pôvodu.

Drevo malo cenu len v  partiách prístupných plaviarskej komunikácii a slúžilo väčšinou na výrobu dreveného uhlia pre šmelcovacie pece na výrobu mede v Banskej Bystrici. Hoci sa vie, že už v 14.storočí sa na Horehroní dolovali drahé kovy, niet záznamu, žeby balocké imry boli využívané pre potreby tejto ťažby. Vtedy ešte asi stačili pre ťažbu drahých kovov lesy Horehronia pod Nízkymi Tatrami.

K základnej zmene došlo po r.1546, keď kráľovská komora prevzala banskú ťažbu od Fuggerovcov do svojich rúk a začala sa intenzívne zaoberať ťažbou železnej rudy. V tomto čase tu ťažili železo aj súkromní podnikatelia, napr. v Hronci mal podnikateľ Jakub Zimmerpeil hutu a hámor. Je pravdepodobné, že už v tom čase dodávali drevorubači, uhliari, smoliari a pod. svoj tovar Zimmerpeilovským podnikom z lesov povodia Čierneho Hrona.

Kráľovská komora vytvorila pri Čiernom Hrone lesnú správu, ktorej správca (magister Lignariorum) prevádzal nábor robotníkov, plánoval a  riadil lesné práce, staral sa o ubytovanie zamestnancov, ich pracovné náčinie, ba aj o ich živobytie. Lesnú správu tvorili zrubové stavby. V nich bola nielen administrácia prác, ale i sklady potrieb lesnej ťažby, požívatín a zaoblečenia, ktoré si robotníci mohli pri výplatách zakúpiť. Pre toto zameranie volali strediská lesnej správy ,,andlung“ a po nich dostali robotníci prímenie ,,Handelci“. Neskoršie ľudové pomenovanie stredísk bolo „Krám“.

Výrub lesov pokračoval aj pri početných prítokoch Čierneho Hrona a stúpal počet drevorubačov, lebo blízky Hronec na vodnej ceste bol vtedy centrom železiarskych podnikov pre celé Horehronie. Drevorubači si začali vytvárať rodiny, alebo povolávali za sebou rodinných príslušníkov, začali stavať trvalé príbytky. Lesná správa im povolila zdarma stavebné a palivové drevo, dovolila vyklčovať priestory extravilánu, povolila spoločné pasienky pre dobytok osadníkov, a tak umožnila rodinným príslušníkom drevorubačov poľnohospodársku činnosť pre potreby výživy rodín.

Tento vývin možno bezpečne časovať do posledných desaťročí 17. storočia. V roku 1710 tu bolo už 49 domov a 116 drevorubačov. Pri sčítaní ľudu v roku 1813 sa zistilo, že handelská osada počíta už 250 domov a 1846 duší (viac ako 7 ľudí v jednom dome).

Najstaršia osada bola Krám. Rozvojom ťažby vznikali postupne ostatné osady pri ústí pobočných dolín. Celý komplex mal meno Čierny Hronec, alebo Čierny Handel.

V rokoch 1808-1810 lesná komora bola nútená konečne vyhotoviť katastrálne mapy osady, oddeliť a zjednotiť naturálne nemovitosti a pôžitky handelcov. Súčasne cechmajstri Handla boli zbavení práva magistra drevorubačov a jeho funkciu prevzal zástupca lesnej komory. Presne boli určené platy pracovníkov, vdov, sirôt a invalidov.

Na vytvorení nového vnútorného poriadku Handľov mal podiel dobročský rodák Jozef Dekrét Matejovie, člen komornej prefektúry ako prokurátor jeho súdu.

Po dostavaní murovaného kostola v strednej osade, celý komplex osád začal užívať meno Balog (z nemeckého „Balkenlager“ – „skládka, miesto, kde sú uložené brvná“) a od roku 1887 Čierny Balog („čierny“ preto, lebo od tmavej zeme tiekla v Hrone „čierna“ voda).

Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, len pracovali na základe výsadného pracovného pomeru ako drevorubači furmani. Neplatili dane, neboli povinní slúžiť vojsku. Pracovali za mzdu, mali naturálne pôžičky (drevo palivové, stavebné, obilie, soľ, malú výmeru pozemkov a mohli si držať istý počet dobytka). Všetky pozemky, aj zastavané, boli štátnym vlastníctvom a osadníci ich len užívali. Toto sa menovalo „osadníckym právom“.

Pri zrušení poddanstva v roku 1848 nebolo upravené sociálne postavenie osadníkov, zostalo nedoriešené. Po prvej svetovej vojne už bolo vo vtedajšej spoločnosti prežitkom, volalo sa po jeho vyriešení, ale narážalo sa na nemalé ťažkosti. Čiastočne ho vyriešili okolo roku 1941. V socialistickom zariadení po druhej vojne od roku 1945 nebolo treba otázku doriešiť, lebo vyústila do socialistického hospodárstva.

Po oslobodení bol v obci zrekonštruovaný a zmodernizovaný drevársky priemysel, vybudované kultúrne zariadenia a služby.

Po páde komunizmu v roku 1989 sa obec rozvíja a modernizuje pod taktovkou globalizácie, čo obec a jej obyvateľov mení možno i za cenu straty toho typického, starého a miestneho dedičstva.  

 

 NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT V OBCI

 

Prvá zmienka o náboženskom živote v údolí Čierneho Hrona je z roku 1657. V tom čase Čierne Handle mali len 60 duší. Nejasné správy naznačujú, že územie najprv patrilo farnosti Valaská. Až keď brezniansku farnosť začali spravovať piaristi, pripadlo územie pod ich správu.

Balog ako filiálka Brezna zotrvával v katolíckej viere, preto starosť o duše bola zverená breznianskym piaristom. Jeden z pátrov dochádzal vykonávať duchovnú službu aj medzi čiernohronských osadníkov.

Všetci obyvatelia Handlov  boli  prakticky od začiatku len katolíci.

VZNIK FARNOSTI Čierny Balog

 

V roku 1753 postavila lesná komora v najstaršej osade Krám drevený kostolík, ktorý spravovala rehoľa piaristov z Brezna. Za Jozefa II. tu bola v roku 1786 založená miestna kaplánska stanica. Jej sídlo bolo pri drevenom kostolíku na Kráme. V roku 1786 bola na Kráme postavená provizórna drevená fara. Prvým duchovným na novopostavenej kaplánskej stanici sa stal v roku 1786  Michal Grenner, extrinitár.

Počet osadníkov bol príliš veľký a bolo rozhodnuté, že tu bude zriadená farská organizácia. Malý kostol na Kráme však nevyhovoval, preto sa lesná komora rozhodla v centre osídlenia na Balogu, postaviť nový, počtu obyvateľstva primeraný kostol. A tak sa  počas duchovného pôsobenia Michala Grennera začal v roku 1797 stavať v  strednej osade Balogu murovaný kostol v klasistickom slohu. V roku 1804 bola výstavba dokončená a kaplánska stanica povýšená na farnosť. Jej prvým farárom v rokoch 1804-1810 bol  Michal Grenner.

V roku 1804 bola postavená murovaná fara, ktorá slúžila až do roku 1944, kedy ju zvalili pre stavbu štátnej cesty.

Z prvých farárov si zasluhuje výnimočnú zmienku Štefan Petruš, ktorý tu účinkoval v rokoch 1812-1818. Započal písať známu „Historia domus“, zanechal popis zemepisu, podnebia, vrchov, hôr a ľudu, opísal práva a povinnosti osadníkov. Jeho „Historia domus“ je teraz základným historickým prameňom poznania nielen miestneho života, ale aj právnych a spoločenských zvyklostí. 

Stručný prierez Ďalších dejinných udalostí od roku 1804

 

V roku 1825 bola v kostole vymaľovaná svätyňa a o dva roky neskôr bola vymaľovaná aj loď kostola. V roku 1830 sa zakúpili vežové hodiny. V roku 1887 bol zakúpený nový drevený oltár sv. Imricha. V roku 1895 bola zakúpená socha Panny Márie Lurdskej. V roku 1904 bol zakúpený nový drevený oltár, orgán, sochy Božského srdca a Panny Márie. V roku 1914 udrel do kostola blesk. Boli zrekvirované dva zvony – veľký 214 kg a malý 19 kg.

V roku 1921 sa prejednávalo o zakúpení nových zvonov. Po domoch sa vyzbierali koruny a dva nové zvony 214 kg a 20 kg boli zakúpené v roku 1922. V roku 1923 bol obnovený organ. O rok neskôr bola zbierka na nové vežové hodiny a v kostole bola zhotovená betónová dlažba. V roku 1925 na dožadovanie mnohých farníkov bola zakúpená krížová cesta. 2.júla 1930 začala obnova kostola – pokrytie chrámu a jeho vymaľovanie.

V roku 1938 sa začalo s výstavbou novej štátnej cesty spájajúcej Kriváň s Čiernym Balogom cez Hriňovú, pre ktorú musela byť odstránená i „kaplánka“ – malý domec na farskom dvore, ktorý slúžil ako byt pre tamojšieho kaplána.

V roku 1942 si veriaci predsavzali, že na pastve na Urbanovom vrchu urobia kalváriu. Na vrchole pastvy postavili veľký kríž so železným korpusom a pred krížom na úpätí vrchu dali do skaly vystrieľať otvor, v ktorom mala byť kaplnka Božieho hrobu. Keďže zúrila vojna, no najmä zmenené protináboženské politické pomery po vojne, nedovolili tento zámer dokončiť. Komunistický režim neskôr Urbanov vrch násilne zalesnil, aby kríž a kaplnku nebolo vidieť z obce. Veriaci do kaplnky Božieho hrobu umiestnili sochu Panny Márie Lurdskej (je to asi 200 metrov popri obecnom úrade a cintoríne).

V roku 1944 po mnohých jednaniach bol daný súhlas na výstavbu novej fary. Po vypracovaní plánov sa na jar začalo so stavbou. Do konca augusta bola pod strechou, ale práce museli byť prerušené, lebo vypuklo povstanie. Stavebné práce sa obnovili po ukončení 2. svetovej vojny. Pre nedostatok materiálu sa pokračovalo veľmi pomaly (dnes táto budova slúži ako katolícky dom).

Historia domus z rokov 1945-1968, keď vo farnosti pôsobil vdp. Jozef Poláček (l937-1968), bola vzatá príslušníkmi ŠTB a pravdepodobne zničená. Dôvod vzatia a zničenia kroniky sa nikde neuvádza a nie je zapísaný, lebo panovala obava pred vzatím a zničením aj ďalšej Historie domus, do ktorej by sa to zaznačilo.

V roku 1968 odišiel do dôchodku vdp. asesor Jozef Poláček, ktorý tu pôsobil 33 rokov.

Vroku 1970 bola prevedená oprava strechy kostola, fary i  hospodárskej budovy. Ohradila sa farská záhrada i časť dvora a pred faru bol osadený plot z montovaných dielov. V roku 1972 bolo zakúpených 32 kusov nových lavíc do farského kostola. Montáž lavíc bola dokončená  28.8.1974. v roku 1978 bol kostol vydláždený mramorom a boli zhotovené vchodové i bočné kostolné dvere.

V roku 1999 sa začala generálna oprava kostola. Zároveň sa začalo s búraním starej hospodárskej budovy, pretože na jej mieste je postavená nová fara zmontovaná z drevených dielcov. Súčasne sa robili aj rozsiahle úpravy na starej fare. urobilo sa osvetlenie a farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je odvtedy osvetlený každú noc. V apríli sa začalo s vonkajším maľovaním starej fary, tej istej farby ako kostol. 23.júna bol postavený pred kostolom nový dubový misijný kríž.

13.júla sa začalo s odvodňovaním starej fary a postupne s kopaním základov novej fary. V tomto čase, vďaka obetavým ľuďom sa začalo i s prestavbou oporného múru pri kostole (bol dokončený s výraznou pomocou obecného úradu).

Strechu kostola vymaľovali za tri dni bratia kapucíni. V júli bola ukončená rekonštrukcia hodín. Starý hodinový stroj bol odovzdaný do miestneho obecného múzea. V auguste sa dokončila celková rekonštrukcia zvonov. Vymenili sa všetky hnacie jednotky, pribudol jeden nový zvon a odbíjanie hodín. V auguste sa začalo s úpravou interiéru kostola. Po generálnej oprave interiéru kostola, bol 3.decembra pozvaný biskup Mons. Tomáš Galis na jeho posvätenie.

V apríli 2001 pribudol v kostole obraz Božieho milosrdenstva. Jeho autorom je Jozef Turňa ml. 23. júna 2002 navštívil farnosť otec biskup Mons. Tomáš Galis a jeho cieľom bolo posvätenie novej farskej budovy.

 

KŇAZI PÔSOBIACI VO FARNOSTI

SPRÁVCOVIA FARNOSTI ČIERNY bALOG

1.	Michal Grenner, kaplán	od r.1786
2.	Michal Grenner, farár	1804 – 1810
3.	Ján Janík	1810 – 1812
4.	Štefan Petruš	1812 – 1818
5.	Ján Schwandtner	1818 – 1824
6.	Jozef Čillík	1824 – 1831
7.	Štefan Nemky	1831 – 1840
8.	Štefan Daniš	1840 – 1844
9.	Jozef Kúdelka	1844 – 1874
10.	Ján Uhliarik	1874 – 1884
11.	Anton Reiprich	1884 – 1894
12.	Imrich Slobodný	1894 – 1908
13.	Eduard Majerský, SF	1908 – 1909
14.	Ján Zachar	1909 – 1932
15.	Ján Záhora, SF	1932 – 1937
16.	Jozef Poláček	1937 – 1968
17.	Milan Krajan, SF	1.1. 1968 – 1.10.1970
18.	Jozef Hromada, SF	1.10. 1970 –  4.7. 1980
19.	Arnold Púchy	4.7. 1980 – 1.11.1990
20.	Ján Obžera	1.11. 1990 –  1.7. 1991
21.	Ján Kamenský	1.7. 1991 –  1.9. 1998
22.	Peter Tkáč	od 1.9. 1998

  KAPLÁNI VO FARNOSTI ČIERNY BALOG

1.	Pavel Sitár	od 1948
2.	Pavel Lang	1.8. 1948
3.	bez kaplána	1.9. 1950
4.	Pavel Lang	1.3. 1952
5.	Dr. František Teplan	1.12. 1952
6.	Štefan Flimel	1.9. 1953
7.	Rastislav Klajban	1.12. 1954
8.	Miroslav Marek	1.5. 1956
9.	Ľudovít Šimončík	1.3. 1957
10.	Martin Čabák	1.7. 1962
11.	Juraj Sloboda	1.12. 1963
12.	Stanislav Grešša	1.3. 1964
13.	Rudolf Hudec	1.6. 1966
14.	Ľudovít Michalovič, CSsR	1.1. 1969
15.	Jozef Uhrovský	1.7. 1969
16.	Jozef Petrík	30.6.2002

  

OSOBNOSŤ NÁBOŽENSKÉHO ŽIVOTA vo farnosti Čierny balog

Vdp. Jozef POLÁČEK (27.12.1904-13.8.1974)

Vdp. Jozef Poláček sa narodil 27.12.1904 v Liesku na Orave ako jediný syn zo štyroch detí. Pochádzal z robotníckej rodiny. V roku 1929 bol v rodnej dedine vysvätený za kňaza. Svoje novokňazské roky prežil ako kaplán v Čiernom Balogu. V roku 1931 odišiel do farnosti Chrenovec, kde získal pre kňazské povolanie 7 mladíkov. V roku 1932 pôsobil vo Vrútkach. V roku 1937 sa opäť vrátil do Čierneho Balogu. Tu pôsobil požehnaných 31 rokov, spolu 33 rokov. Bol vyššej postavy, pekného vzrastu, príjemnej inteligentnej tváre. Mal v sebe niečo milého a príťažlivého.

Veľkosť jeho osobnosti sa prejavila hlavne počas II. svetovej vojny a  v ťažkých časoch SNP. Keď sa blížil bojový front ustupujúcej nemeckej armády k Čiernemu Balogu, Baločania  obsadili vchody do dolín a zabránili nemeckým jednotkám obsadiť dedinu. Vedel nemecky, účinkoval ako parlamentár a snažil sa zabrániť nepríjemným následkom, ktoré mohli postihnúť obyvateľstvo. To sa mu aj v dosť dobrej miere podarilo.

Zachránil pred zavraždením miestnych Rómov, zaslúžil sa o vyslobodenie zajatých slovenských vojakov, partizánov, prenasledovaných mužov a žien z balockej školy. Pomáhal pri ukrývaní, i na fare a evakuovaní. Veľa ľudí mu bolo a je vďačných za záchranu života.

Svojím láskavým humorom, ale aj skúsenosťami dobre zapadol medzi balockých gazdov. Voči farníkom bol pozorný a ochotný.

Prejavil sa ako všestranný talent. Bol dobrým hudobníkom, hral na organe. Učil veriacich správne spievať, šesť mužov naučil hrať na organe. V dedine založil obecnú dychovku a bol jej kapelníkom.

Bol amatérskym hodinárom, fotografom, automechanikom, elektrotechnikom. Miloval prírodu, bol poľovníkom a rybárom.

Bol vynikajúcim pedagógom. Mal veľmi rád deti. Keď išiel okolo domu a na dvore boli deti, pristavil sa a ostal sa s nimi hrať. V zime sa s nimi sánkoval, v lete kúpal. Na Veľkú noc vykúpal dievčatá. Bolo s ním veselo a deti i mladí s ním zažili veľa zábavy.

Počas svojho pôsobenia v balockej farnosti sa významnou mierou podieľal na jej duchovnom raste. Svojou vytrvalosťou a zbožnosťou bol príkladom pre široké okolie.

V roku 1942 inicioval stavbu Kalvárie na Urbanovom vrchu. V ťažkých vojnových časoch začal so stavbou fary, ktorá bola dokončená až po skončení vojny. Postaral sa o nainštalovanie vitrážnych okien na kostol a nových zvonov. Dal zhotoviť nový, krásny orgán s umeleckou dispozíciou.

Dal súhlas k tomu, aby kaplán Ondrej Hrmo išiel bývať do Dobroče (dnes je to už druhá, samostatná farnosť v našej obci) a viedol duchovnú správu pre filialistov. Tak sa rozdelilo bremeno pastoračnej práce, ktorá bola pre vysoký počet veriacich náročná.

Dr. Andrej Škrábik, biskup banskobystrickej diecézy vymenoval vdp. Jozefa Poláčeka za asesora. Jeho horlivosť bola známa aj ŠTB, ktorá sa ho pokúsila viackrát zatknúť. Farníci si svojho duchovného starostlivo strážili. I  to je jeden z dôkazov jeho obľúbenosti v Čiernom Balogu.

Svoju pastoráciu ukončil v roku 1968, kedy odišiel na zaslúžený odpočinok do Brezna, kde býval v bytovke.

Želal si, aby jeho telo odpočívalo v Čiernom Balogu, povedal : „Nepôjdem nikde od nebožtíkov“. V Čiernom Balogu je pochovaná i jeho matka.

Zomrel 13.augusta 1974. Posledná vôľa sa mu splnila, mal pohreb na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, 15.8.1974. odvtedy jeho telo odpočíva na cintoríne v Čiernom Balogu, vedľa jeho matky.

Pri príležitosti 25 rokov od úmrtia vdp. Jozefa Poláčeka, bola 14.augusta 1999 odhalená pamätná tabuľa na čelnej stene starej farskej budovy (dnes katolícky dom).

DUCHOVNÉ POVOLANIA

 

Otec Vojtech Rosík.     Narodil sa 22.januára 1936 v Čiernom Balogu. Základnú školu navštevoval v Čiernom Balogu a v Plešivci. V roku 1957 maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Piesku. Pre pomery v päťdesiatych rokoch ho neprijali na štúdium na teologickú fakultu. V roku 1968 absolvoval katechetický kurz na CMBF v Bratislave a popri zamestnaní vyučoval ako laický katechéta.     V rokoch 1968-1970 študoval na Grécko-katolíckej bohosloveckej fakulte v Košiciach. Po zrušení fakulty študoval externe. 10.októbra 1992 bol ordinovaný za kňaza prešovským biskupom Mons. Jánom Hirkom. Je prvým duchovným z Čierneho Balogu. 16.júna 2002 mal prvú svätú omšu vo svojom rodisku. V rokoch 1992-1994 bol kaplánom v Michalovciach, 1994-1996 správcom farnosti v Žakovciach, 1996-1997 správcom farnosti v Humennom - Dubníku, 1997-1999 bol výpomocným duchovným v Humennom. Od roku 1999 je výpomocný duchovný v Bratislave.

 

Vdp. Marián Turňa, OFMCap.    Narodil sa 8.septembra 1972 v Brezne. Navštevoval základnú školu v Čiernom Balogu. V štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Brezne, ktoré ukončil v roku 1991. Popri vzdelávaní a zamestnaní vypomáhal vo farnosti hrou na organe. 15.septembra 1992 vstúpil do noviciátu rehole kapucínov. Jeden rok pôsobil v Kremnických Baniach a rok v Holíči. V roku 1995 začal štúdium teológie v Bratislave. Večné sľuby zložil 11.augusta 1996. Kňazské svätenie prijal 30.júna 2001 v Kapucínskom kostole sv. Štefana. 8.júla mal primičnú svätú omšu, ktorá bola prvou v histórii obce Čierny Balog. Ako kňaz kapucín pôsobil pol roka v Bratislave, kde učil. Na sviatok Zjavenia Pána v roku 2002 prešiel do Žiliny, kde pôsobil ako kňaz v pastorácii a učil na Konzervatóriu. Od roku 2004 je predstaveným kláštora na Mariánskom námestí v Žiline. Je členom skupiny Kapucíni, v ktorej hrá na base a akordeóne.

SPOLOČný patrón obce čierny balog

 

Obec je výnimočná tým, že sú v nej dve samostatné farnosti. Obec nemala spoločného patróna. Preto pre obec Čierny Balog bol slávnostne vyhlásený spoločný hlavný patrón – sv. Jozef Robotník.

Za našim farským kostolom bola 15.augusta 2004 posvätená „Dielňa sv. Jozefa Robotníka“ ako trvalá pamiatka na tento veľký deň a miesto duchovnej útechy.

 

SAKRÁLNE OBJEKTY NA ÚZEMÍ FARNOSTI Čierny balog

 

KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE

Farský kostol v Čiernom Balogu je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Bol postavený v rokoch 1797-1804 v priestranstve nad Čiernym Hronom. Pôvodne bol zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. V roku 1822 ešte tento titul uvádza. Schematizmus z roku 1842 už uvádza dnešný titul.

Rozmery kostola sú : dĺžka 30m, šírka 15m, výška bez strechy a veže 10m. Tvorí ho jednolodie s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým je pristavaná sakristia. Vo vnútri je členený opornými piliermi, na ktorých stoja postranné chóry po celej dĺžke kostola. Veža je vstavaná do kostola, zakončená šindľovou baňou a na jej pilieroch stojí organový chór. Krstiteľnica je neskorobaroková, pochádza z konca 18. storočia. Ukrižovaný je neskorobarokovou polychrómovanou drevorezbou taktiež z konca 19. storočia.

Prvýkrát  bol vnútrajšok kostola vymaľovaný v rokoch 1825-1826. V roku 1887 bola kúpená socha sv. Imricha. Neskôr socha sv. Jozefa. V roku 1830 boli na vežu kostola osadené hodiny. Hlavný oltár Panny Márie spolu s kazateľnicou (v roku 1999 bola odstránená) je novorománskeho štýlu. Z dreva ho vyhotovil tirolský rezbár J. Rundgaldier v roku 1904. Vedľajšie oltáre sú štýlovo podobné hlavnému. Vľavo sa nachádza oltár sv. Alžbety a vpravo sv. Terézie z Avily. V roku 1904 bol okrem hlavného oltára zakúpený aj nový organ a vzácne sochy Božského srdca a Panny Márie.    

Okná sú vysoké, zakončené polkruhovým oblúkom. Na štyroch oknách  je sklomaľba z roku 1948-1953. Ďalšie dva nové zvony boli do veže kostola osadené v roku 1948. V roku 1949 bol pôvodný organ preložený do kostola na Dobroči a zakúpený bol nový orgán. V roku 1960 znova do veže udrel blesk a zhoreli drevené časti veže. V roku 1974 bolo z milodarov veriacich zakúpených 32 nových kostolných lavíc vyrobených z brestu, dubu a ruskej borovice. V roku 1978 sa pokrývala podlaha kostola mramorovou dlažbou.     V rokoch 1999-2000 prešiel generálnou opravou interiér i exteriér kostola. Nahodila sa nová omietka na kostol, dostal modrú farbu, založili sa nové dubové okná, opravili sa vitráže, opravili a obnovili sa oltáre a organ. Upravovalo sa i okolie kostola. Pribudli nové vežové hodiny, dva malé zvony, nová elektroinštalácia a bezpečnostný systém, nové úsporné osvetlenie, nové ozvučenie, nové kúrenie a izolácia, nové zariadenie sakristie a dlažba, strecha a interiér sa vymaľovali, pribudla nová dlažba a flóra okolo kostola. Neskôr sa vymenili bočné dvere kostola.

V roku 2004 si farnosť pripomenula 200. výročie posvätenia farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý v ťažkých časoch, ale s veľkou láskou postavili predkovia.

KAPLNKY NA ÚZEMÍ FARNOSTI

 

KAPLNKA PANNY MÁRIE KRÁĽOVNEJ

Kaplnka sa nachádza v časti Čierny Balog – Jánošovka. Veriaci ju postavili v roku 1927 bez súhlasu cirkevnej vrchnosti. Stojí pri hlavnej ceste, takže svätú omšu v objekte je problematickejšie odslúžiť. 22.augusta 1999 po 29 rokoch bola slúžená svätá omša a kaplnka bola zasvätená Panne Márii Kráľovnej. Odvtedy býva svätá omša  raz do roka na hody - 22.augusta. Kaplnka slúži miestnym veriacim na modlitby sv. ruženca, májové a októbrové pobožnosti.

 

KAPLNKA RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Kaplnka sa nachádza v miestnej časti Čierny Balog – Komov. Veriaci si kaplnku postavili svojpomocne v roku 1954. O dva roky neskôr bolo okolo kaplnky urobené oplotenie. V roku 1982 sa pri kaplnke osadil kríž. Vlastnou starostlivosťou tunajších veriacich a správcu farnosti sa celá kaplnka i jej okolie vkusne upravilo. Prvú októbrovú nedeľu 1995 bola obnovená kaplnka posvätená. Posviacka bola radostnou udalosťou pre túto časť farnosti. Konala sa prvá svätá omša v tejto kaplnke od jej postavenia. V roku 2001 bola okolo kaplnky položená dlažba. 30.júna 2003 sa začala na kaplnke prerábať vežička. Bolo ju potrebné zvýšiť o 1m, aby mohol byť do nej vložený nový automatický pohon zvonca. Svätá omša býva raz do týždňa a na hody - 7.októbra.

 

KAPLNKA NARODENIA PANNY MÁRIE

Je postavená v časti Čierny Balog – Krám. Je najstaršou kaplnkou na území farnosti. Od roku 1904 stojí pravdepodobne na mieste pôvodného dreveného kostola (1753). Nakoľko stojí v dosť neprístupnom teréne, svätá omša v kaplnke sa koná iba raz do roka na hody -8.septembra.

 

KAPLNKA SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE

Kaplnka je postavená v časti Medveďovo. Veriaci ju začali stavať bez súhlasu cirkevnej i štátnej vrchnosti v roku 1969, s čím mali veľké problémy. Boli si istí, že súhlas príde neskôr. Cez školské prázdniny prišli povedať prekvapenému správcovi fary, že už „ťahajú múry“. Po preskúmaní záležitostí, predseda ONV výstavbu kaplnky zastavil a stavba mala byť odstránená tak, aby nebolo poznať, kde stála. Veriaci z tejto časti farnosti museli zaplatiť pokutu, ale kaplnku nikto nezbúral.     Všetko skončilo v roku 1990, keď kaplnku slávnostne posvätil biskup Mons. Rudolf Baláž. V roku 2004 sa urobila úplná rekonštrukcia interiéru kaplnky. Svätá omša býva raz do týždňa  a na hody - 15.septembra.

  

KAPLNKA LURDSKEJ PANNY MÁRIE

V roku 1942 si veriaci predsavzali, že na Urbanovom vrchu postavia kalváriu (dodnes ešte nestojí). Na kopci do skaly vystrieľali otvor, v ktorom mala byť kaplnka Božieho hrobu. Zmenené politické pomery po vojne nedovolili tento zámer dokončiť. Dnes je v kaplnke umiestnená socha Panny Márie Lurdskej. V krásnom prostredí prírody sa pri kaplnke konajú pobožnosti. Sv. omša býva iba príležitostne.

 

KAPLNKA MENA PANNY MÁRIE

Nachádza sa v časti Čierny Balog – Fajtov. Pôvodná kaplnka postavená v roku 1932 bola najmenšou kaplnkou vo farnosti. 12.septembra 2000 sa po 67 rokoch kaplnka zasvätila Menu Panny Márie a slúžila sa prvá svätá omša. Koncom septembra toho istého roku sa z vlastnej iniciatívy farníkov v tejto časti, ktorí aj financovali takmer všetky potrebné náklady, začala výstavba novej kaplnky. 10.septembra 2001 bola úplne nová kaplnka posvätená. Svätá omša v kaplnke býva raz do týždňa a na hody – 12.septembra.

 

KAPLNKA NEPOŠKVRNENÉho POČATIA PANNY MÁRIE

Kaplnka sa nachádza v časti nazývanej Závodie. V roku 1824 bola medzi kostolom a farskou budovou postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pri stavbe štátnej cesty musela kaplnka v roku 1938 ustúpiť novej ceste do Hriňovej. Bola zbúraná a namiesto nej postavená kaplnka pod kostolom nad Čiernym Hronom. Po krádeží pôvodnej drevenej sochy sv. Jána Nepomuckého bola do prázdnej kaplnky z kostola prenesená drevená socha Panny Márie Lurdskej. Obnovená kaplnka bola na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie  v roku 1994 požehnaná. Na jeseň sa podarilo preniesť do kaplnky elektrický prúd, takže je každú noc osvetlená. 8.decembra 1999 bola kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Svätá omša v kaplnke nebýva.